Fotolovci

Nedávno som pri vyhľadávaní informácií na internete narazil na dvoch fotografov, bratov Filipa a Jakuba Mrocekovcov, ktorý sa venujú spoločnej záľube: fotografovaniu zvierat v divej prírode. Už ako malí chlapci trávili veľa času v lese, kde zažívali mnoho dobrodružstiev pri pozorovaní zveri. Neskôr sa rozhodli svoje pozorovania zachytávať a zdieľať s rodinou, a ostatnými na svojich fotografiách. Tie ma natoľko zaujali, že som sa rozhodol predstaviť ich dielo aj vám, hlavne kvôli vydareným fotografiám našich obľúbencov – bažantov. Ich filozofia „lovu zvierat fotoaparátom“ je blízka aj mne, preto som ich oslovil a poprosil, či by sa s nami nepodelili o svoje fotografie. Napriek ich zaneprázdnenosti súhlasili a vznikol z toho nasledujúci krátky rozhovor. 

Filip Mrocek a Jakub Mrocek predtým a v súčasnosti.

Je o vás známe, že ste odmala chodili po lese s ďalekohľadom v sprievode vášho strýka alebo otca. Myslíte si, že vzťah k prírode sa dá v niekom vypestovať, alebo to má človek v sebe?

Vzťah k prírode sa dá podľa nás vybudovať v každom veku. Ako mladých nás príroda zaujala a rozhodli sme sa zisťovať o nej viac. Preto sme sa začali venovať foteniu. Určite v sebe máme niečo, čo nás k prírode ťahalo viac, ako možno našich rovesníkov, a preto sme trávili viac času pozorovaním a fotením zvierat. Z našich skúseností je však príroda natoľko fascinujúca aj pre bežného človeka, keď sa o nej môže dozvedieť viac, že si myslíme, že vzťah k prírode si môže vybudovať naozaj každý.

Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus), autor: Jakub Mrocek

Keď sa bavíme o vzťahu k prírode, zaujíma vás aj krajina, neživá príroda a rastlinstvo, alebo výlučne zvieratá?

My sme sa začali venovať hlavne zvieratám, preto k nim máme asi taký špeciálny vzťah. Ako sme trávili čas hľadaním a pozorovaním zvierat, vnímali sme, prirodzene, aj ostatné zložky prírody. Tie však zostali hlavne ako niečo, čo dotvára atmosféru a prostredie, a vytvára to v nás pocit pokoja. Na fotky sa to už však dostane málokedy a pri fotení uprednostňujeme zvieratá.

Diviak lesný (Sus scrofa), autor: Jakub Mrocek

Na vašich fotografiách môžeme vidieť aj naše vzácne zvery a aj najväčšie a nebezpečné šelmy. Ktoré fotografie si vážite najviac a ktoré z nich vám dali najviac zabrať, aj keď možno výsledok snaženia nebol podľa vašich predstáv?

Keď sme začínali, fotili sme “všetko”. Boli sme v lese, v prírode, videli sme niečo zaujímavé a začali sme to spoznávať bližšie. Takto to začalo so srnčou zverou, v očakávaní sme prežívali všetky ročné obdobia a tešili sme sa, čo nové uvidíme. Vždy to bolo niečo – na jar vytĺkanie parožia, prefarbovanie zo zimnej srsti na letnú, srnčie súboje, neskôr mláďatá, srnčia ruja… Fotením srnčej zveri sme strávili asi najviac času. Sú to určite stovky hodín, no napriek tomu stále nemáme “vysnívané” fotky, s ktorými by sme boli úplne spokojní. Postupne sme však chceli vedieť viac aj o živote ďalších druhov.

Keďže sme na začiatku do lesa chodievali na bicykli, naše možnosti boli obmedzené na druhy žijúce v našom okolí (do cca 30km). Naším snom však vždy bolo odfotiť aj vzácnejšie druhy, ako napríklad vlk, medveď, alebo rys. A tak, keď sme boli starší, začali sme chodievať aj ďalej ako len do okolia Bratislavy. Podarilo sa nám nafotiť medveďa, veľkú radosť sme mali aj z fotiek vlka, ktoré sa nám podarilo urobiť na jeseň 2015. Strávili sme tam niekoľko dní a nakoniec sa to podarilo. Na fotky rysa stále čakáme…

Medveď hnedý (Ursus arctos), autor: Jakub Mrocek

Je veľký rozdiel fotiť vtáky a fotiť iné zvieratá? Ktorý druh vás potrápil najviac?

Z nášho pohľadu je fotenie vtákov jednoduchšie. Vždy sa nám darilo vypozorovať ich zvyky lepšie ako pri cicavcoch, a preto aj čakanie na ne bolo jednoduchšie – mali sme lepšiu predstavu o tom, kde a kedy čakať. Pri cicavcoch to je oveľa nevyspytateľnejšie. Samozrejme, aj fotenie divých vtákov, najmä dravcov, má svoje úskalia a nie je úplne jednoduché. Hlavne pre ich vynikajúci zrak. Ich fotografovanie si vyžaduje veľa trpezlivosti. Zaujímavými sa pre nás stali rybáriky, ktoré nám prirástli k srdcu. Jarné obdobie máme spojené s ich pískaním, výchovou mláďat, kŕmením. Venovali sme im veľa času a podarili sa nám zaujímavé zábery.

Myšiak lesný (Buteo buteo), autor: Filip Mrocek

Čím vás zaujal bažant?

Pri potulkách za srncami sme často vídavali bažanty, no odfotenie sa zdalo byť nedosiahnuteľným cieľom. Boli veľmi plaché a nikdy sa nám nepodarilo dostať sa dostatočne blízko, aby z toho bola dobrá fotka. Najviac nám imponovali kohúty na jar, v čase toku. Ich farebnosť je na naše pomery netypická, pri pohľade na ich perie osvietené slnkom tam nájdeme veľa rôznych odtieňov. Zovšadiaľ sme počuli ich typické tokanie, no fotky stále žiadne. Na veľkú vzdialenosť sme mohli pozorovať ich súboje či tok, no na fotku to nestačilo. To nás nakoniec motivovalo k pokusom o ich fotenie, bola to taká výzva.

Bažant poľovný (Phasianus colchicus), autor: Filip Mrocek

Máte osvedčené miesto, kam zvyknete „chodiť na bažanty“, alebo sú to skôr náhodné stretnutia?

Keď sme si začali bažanty všímať viac, našli sme miesta, kde bývali pomerne často a pravidelne. Raz sme si povedali, že sa tam skúsime ešte po tme čo najlepšie zamaskovať a počkať, či sa kohút opäť ukáže. Bolo pomerne chladné ráno, a keď sa rozvidnelo, v rannom opare sa ukázal na kraji lesíka vyfarbený samček. Odvtedy sme na to miesto začali chodiť častejšie. Podobne sme našli ďalšie miesta, kde ich často stretávame.

Bažant poľovný (Phasianus colchicus), autor: Filip Mrocek

Je bažant v niečom špecifický v čom sa líši správaním od iných vtákov, ktoré ste fotili?

Z vtákov sme fotili prevažne spevavce, a rozdiel v správaní tam je. Zaujímavé pri bažantoch je, že pri úniku pred nebezpečenstvom často preferujú beh pred letom. Stačí, keď sa im niečo nezdá a už sa utekajú skryť do najbližšieho hustého porastu. Let využívajú až v krízových chvíľach, kedy beh nestačí. Tiež sme si všimli, že obľubujú neprehľadné miesta, husté kríky a vysokú trávu, kde sa dokážu veľmi efektívne skryť predátorom. Veľa iných druhov vtákov, naopak, obľubuje otvorené miesta, z ktorých majú dobrý výhľad na všetky smery.

Bažant poľovný (Phasianus colchicus), autor: Filip Mrocek

Vo svojom článku spomínate, že sa k bažantom plánujete vrátiť. Máme sa na čo tešiť?

Od napísania článku sme sa bažantom začali pomerne intenzívne venovať, takže mnoho záberov od vtedy už vzniklo. Samozrejme že každý rok sa snažíme nafotiť ich zase o niečo lepšie, inak. Naše snaženie je do veľkej miery limitované štúdiom a obmedzeným časom, preto máme toho priestoru menej, ale aj tento rok máme už nejaké miesta premyslené.

Bažant poľovný (Phasianus colchicus), autor: Filip Mrocek 

Naša spoločnosť sa venuje bažantom a ostatným kurotvarým vtákom na celom svete. Poznáte nejaké exotické druhy bažantov alebo ich príbuzných vtákov? Videli ste už naživo alebo fotili ste už nejaké z nich?

Iné druhy bažantov sme zatiaľ, žiaľ, nemali možnosť pozorovať (okrem pávov v ZOO :))

Bažant poľovný (Phasianus colchicus), autor: Jakub Mrocek

Je medzi nimi taký, za ktorým by ste sa vypravili do cudziny kvôli ich foteniu v divej prírode?

Asi najzaujímavejším z nich je pre nás tetrov. Už sme sa viackrát chystali na miesta, kde žije, no vždy nám do toho niečo prišlo. V súčasnosti sme zaneprázdnení školskými povinnosťami a preto, žiaľ, musíme aj toto fotenie odložiť.

Bažant poľovný (Phasianus colchicus), autor: Filip Mrocek

Poznáte alebo stretli ste už pri vašich potulkách v prírode niektoré z našich pôvodných druhov kurotvarých: jarabicu, prepelicu, hlucháňa, hoľniaka alebo tajomného jariabka?

Raz sme mali, asi pred piatimi rokmi, šťastie a narazili sme na menší kŕdeľ jarabíc. Videli sme ich v lesíku na kraji poľa, no bolo to len niekoľko okamihov a zmizli v poraste. Niekoľkokrát sme sa na to miesto potom ešte vydali, no druhýkrát sme už šťastie nemali, a preto nevznikla ani žiadna fotka. Ostatné druhy kurotvarých pre nás zatiaľ ostávajú tiež len nesplneným snom.

Bažant poľovný (Phasianus colchicus), autor: Filip Mrocek

Ktorý z nich by stál za fotografickú výpravu alebo sa už na nejaký chystáte?

Určite sa budeme snažiť vyraziť na hoľniaka a hlucháňa, už len preto, že nám to viackrát nevyšlo. Poznáme ich zatiaľ len z fotiek. Podobne, ako to bolo s bažantami, keď sme o nich vedeli len málo, je to teraz s nimi. Nateraz je to nedosiahnuteľný cieľ, no keď dokončíme školu, veríme že bude viac času venovať sa aj týmto tajomným vtákom.

Bažant poľovný (Phasianus colchicus), autor: Filip Mrocek

Čo nové môžeme v najbližšom čase na vašich stránkach uvidieť alebo aké máte plány do najbližšej budúcnosti?

Celkom čerstvým foto úlovkom sa stal orliak morský, takže určite pribudnú nové fotky aj na našich stránkach. Túto jar sme boli opäť pozrieť naše obľúbené miesta na bažanty. Sú tam aj tento rok a darí sa im, takže ak sa podarí, budeme mať aj nové fotky z tohtoročného toku.
Ak by zvýšil čas, chceli by sme tento rok skúsiť nafotiť aj dudka chocholatého.

Bažant poľovný (Phasianus colchicus), autor: Jakub Mrocek

Teším sa na vaše nové fotografie. Ďakujem vám za rozhovor a želám pevnú ruku, dobré svetlo a hlavne veľa šťastia, pretože pri fotografovaní divých zvierat je šťastie veľmi dôležité.

Za WPA CZ-SK sa pýtal Zdenko Figura

pdf verzia dostupná tu

Ak vás fotografie „fotolovcov“ zaujali a chcete si pozrieť viac, nájdete ich na stránkach fotolovci.sk.